Marcový dátum MDŽ odkazuje na protesty amerických robotníčok

New York 7. marca (TASR) - Oficiálnym sviatkom v celosvetovom meradle sa Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý pripadá na 8. marec, stal v roku 1977. Rozhodla o tom Organizácia Spojených národov (OSN), ktorá určuje aj hlavnú tému kampaní súvisiacimi s MDŽ. Tohtoročná téma sa nesie v duchu motta: „Práva. Spravodlivosť. Akcia. Pre všetky ženy a dievčatá.“ Zameriava sa na odstránenie právnych bariér a zabezpečenie toho, aby zákony o rovnosti neexistovali len na papieri, ale najmä sa dodržiavali v praxi.

Korene MDŽ siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa pozornosť upriamovala na zápas o lepšie pracovné podmienky žien. Súviselo to hlavne s rozvojom priemyslu v Spojených štátoch amerických (USA), kde do tovární prichádzalo množstvo žien, ktoré sa často v tomto prostredí stretávali s ignorovaním pracovnej bezpečnosti, hygieny a nezriedka aj s okrádaním na mzde.

Ženy pracovali prevažne v textilnej výrobe a konzervárňach. Bežne prichádzali do styku s jedovatými látkami v slabo vetraných priestoroch, v obrovskom hluku strojov s nezakrytými prevodovými pásmi a rezacími časťami, svietilo sa otvorenými plynovými lampami. Pracovný čas bol oveľa dlhší ako v súčasnosti a dolná veková hranica bývala menej ako 14 rokov.

Aj preto robotníčky zvykli začiatkom jari demonštrovať za zlepšenie pracovných podmienok. Jeden z prvých známych protestov sa uskutočnil 8. marca 1857 v New Yorku, keď zamestnankyne z viacerých textiliek požadovali zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Neskôr sa dátum každoročného veľkého protestu ustálil na poslednú februárovú nedeľu. Prvý Národný deň žien sa konal na území USA 28. februára 1909.

Téma zlých pracovných podmienok žien celosvetovo zarezonovala po tragickej udalosti, ku ktorej došlo 25. marca 1911 v textilnej továrni Triangle Factory v New Yorku, keď si požiar vyžiadal 146 obetí. Išlo prevažne o prisťahovalkyne z Európy. O ich smrti sa následne písalo vo všetkých krajinách, odkiaľ pochádzali.

Pod tlakom verejnej mienky sa tragédia dôkladne vyšetrovala a prijali sa opatrenia, aby sa niečo podobné už neopakovalo. Sprísnili sa požiarne a hygienické normy, aj lekársky dohľad. Vzniklo ministerstvo práce s orgánmi nezávislej kontroly, dievčatám sa sprístupnili kurzy a učňovské školy. Tieto opatrenia sa rozšírili do celého sveta, aj na územie dnešného Slovenska a mnohé z nich sa v súčasnosti považujú za bežné.

Počiatky MDŽ sa viažu aj k II. Medzinárodnej konferencii socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká predstaviteľka Clara Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien ako uznanie boja za práva žien všade vo svete ešte bez konkrétneho dátumu. O rok neskôr, 19. marca 1911, demonštrovali v európskych metropolách ženy prvýkrát za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.

Tradícia MDŽ sa viaže aj s protestom žien v Petrohrade z 23. februára 1917. Pod heslom Chlieb a mier spustili ženy vlnu nepokojov, ktorá prerástla do Februárovej revolúcie. Aj na ich pamiatku sa medzinárodne ustálil 8. marec a ako pamätný deň zápasu za lepšie pracovné podmienky žien si ho osvojila tiež OSN.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca začala silnieť aj po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, vo Švajčiarsku a v USA organizovali od roku 1914 práve v tento deň protesty a podujatia solidarity. Tento dátum bol zvolený aj na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1911. Pred 105 rokmi, v roku 1921, sa konal v Československu prvý sviatok MDŽ, o rok neskôr už nadobudol masový charakter.